Bardejovčan trénoval futbal v Keni

Umýval sa v lavóre s vodou.

Tomáš Jacečko (29 rokov) začínal s futbalom v prípravke bardejovského klubu. Hrával v mládežníckych kategóriách a svoje si odkrútil aj v mužstvách z okresnej súťaže.

Po skončení aktívnej kariéry si to vyskúšal s píšťalkou. Rozhodoval v Bardejove, neskôr po celom východe a dnes pôsobí ako rozhodca v Bratislave.

Jeho kariéru však sprevádzajú zranenia.

Aj preto tento čas využíva na dobrovoľnícku činnosť, ktorá ho priviedla až do ďalekej africkej Kene, kam sa v novembri vybral trénovať miestne deti i dospelých.S

Jeho dobrovoľnícka misia sa končí, a tak sa pred návratom na Slovensko so zážitkami podelil.

Aká bola vaša životná cesta, ktorá vás doviedla až k dobrovoľníctvu?

„S futbalom som začal ako 6-ročný v Bardejove, neskôr som okúsil dedinský futbal, odkiaľ mám veľmi pekné spomienky. Vyštudoval som vedecký smer geografie na PU v Prešove, kde ma viac lákala humánna stránka, presnejšie cestovný ruch a marketingové predmety. K dobrovoľníctvu som sa dostal tak nejako spontánne.“

Začalo sa to upratovaním odpadkov v Bardejove, neskôr aj v Bratislave. Čo bolo potom?

„Minulého roku som bol aj súčasťou dobrovoľníkov vo VIP zóne počas MS v hokeji. Futbal je u mňa jednoznačne číslo jeden, a preto som sa snažil nájsť niečo v tejto oblasti. Na internete som našiel pozíciu futbalového trénera a už len bolo na mne si vybrať krajinu.“

Prečo práve Afrika a konkrétne Keňa?

„Keňu som zvolil, keďže mám odtiaľ zopár kamarátov a taktiež som sa venoval jej cestovnému ruchu v bakalárskej práci. Futbal dáva slobodu, pomáha v ťažkých chvíľach, buduje priateľstvá a spája všetkých a všade. Vraví sa, že Keňa je krajinou maratóncov, ale ja tu okolo seba vidím každého hrať a rozprávať len o futbale.“

Je teda Afrika kontinent, ktorý ste vždy túžili navštíviť?

„Presne tak. Tanec, kultúra, počasie, to všetko ma lákalo. Pred príchodom do Kene som musel pozorne sledovať aj súčasnú situáciu vo svete, a teda prispôsobiť svoju cestu do vhodného termínu. Obnášalo to očkovania, cestovné poistenie, príslušné oblečenie a samozrejme letenku, ktorá bola pred odletom do Kene asi päťkrát zmenená.“

Zdroj: presov.korzar.sme/Peter Cingel