Loky končí v II.lige!

zdroj: www.fclokomotiva.sk

Lokomotíva sa odhlásila z druhej ligy, prezident klubu Daduľák: Už to nie je v mojich silách

Smutná správa z tábora košickej Lokomotívy. Prezident klubu Peter Daduľák oficiálne odhlasuje A-mužstvo modro-bielych z celoštátnej II. ligy. Dôvodom je nedostatok financií a dlhodobý nezáujem investorov vstúpiť do klubu a zlepšiť jeho finančnú situáciu. Prvý muž Lokomotívy prezradil, čo ho viedlo k tomuto rozhodnutiu a aká bude budúcnosť tradičného košického klubu.

Rozhodli ste sa odhlásiť A-mužstvo Lokomotívy Košice z druhej ligy. Z akého dôvodu?
Peter Daduľák: 
„Klub FC Lokomotíva Košice sme začali prevádzkovať pred trinástimi rokmi. Podarilo sa nám z piatej ligy postúpiť až do celoštátnej druhej najvyššej súťaže. Každý rok sa pasujeme s tvorbou rozpočtu. Tento rok je problém v tom, že rozpočet na sezónu po prvýkrát nebol krytý. Aj preto musím pristúpiť k nepopulárnym škrtom, pretože sa nám kopia záväzky. Každý deň bojujem s likviditou spoločnosti, a keďže ja v takom prostredí, kde by som mal kopiť dlhy, neviem pracovať, tak musím urobiť nepopulárne škrty, ktoré do budúcna dajú klubu aspoň nejakú nádej, aby úplne nezanikol. Momentálne potrebujeme odhlásiť A-mužstvo z druhej ligy, s tým, že B-mužstvo i mládež zostanú zachované, aby chod klubu pokračoval aspoň v okresanej forme.“

Neznamená teda toto rozhodnutie definitívny zánik klubu?
„Klub funguje ako akciová spoločnosť, ktorá je stále živá a figuruje v nej moja osoba. Nemáme však dostatok finančných prostriedkov na chod A-mužstva, preto musíme odstúpiť zo súťaže. Stále tam zostáva otvorený priestor na nejakú spoluprácu, ak by sa našiel nejaký strategický investor, ktorého ja dlhodobo hľadám. Viedlo sa množstvo rokovaní, žiaľ, nedopadli úspešne. Preto som dospel k tomuto rozhodnutiu. Informovali sme o tom už aj vedenie druhej ligy.“

Nezvažovali ste možnosť dohrať sezónu s hráčmi z rezervy či zo staršieho dorastu?
„V hlave som si prebral všetky alternatívy, no nemalo by to žiadny význam. Boli by sme len fackovací panák. Súťaž by sme síce dohrali, ale určite by sme ju nezachránili. Navyše, aj na tento chod by boli potrebné nejaké peniaze, a tie nemáme k dispozícii. Musíme to chlapsky priznať a skorigovať veci tak, aby sme ustáli chod klubu aspoň v tej okresanej forme.“

Čo to znamená pre mládež klubu?
„Verím, že mládežnícke družstvá budú môcť dohrať sezónu, následne by sa rozhodlo o tom, čo ďalej. Do leta by sme radi zachovali jednotlivé družstvá. Do tej doby sa toho môže veľa zmeniť, či už v náš prospech, alebo naopak, ešte horším smerom. Moje želanie je, aby klub ďalej fungoval, aby to išlo ďalej. Momentálne to však nie je v mojich silách.“

Mužstvo sa po jeseni nachádza v druhej lige v zóne zostupu. Bol aj to dôvod vášho rozhodnutia?
„Nie, ide čisto o finančné hľadisko. Pohľad na tabuľku síce nie je príjemný, no v klube cítime progres. Možno to nie každý vidí. Do súťaže sme vstúpili oslabení, odišlo nám viacero hráčov, ktorých sme nedokázali nahradiť rovnakou kvalitou. Ak by sme tri alebo štyri posty vylepšili, určite by naša pozícia bola úplne iná. Keby sme na jar chceli druhú ligu zachrániť, museli by sme mužstvo posilniť, čo by si opäť vyžadovalo ďalšie investície.“

Neskúšali ste klub predať?
„Riešili sme aj túto možnosť, rokovali sme s možnými záujemcami, no vždy to zostalo len v rovine debát. Takých klubov, ako sme my, je na Slovensku veľa. Je tam pestrá paleta a investori si môžu vyberať. Keď si vezmeme, aká je v Košiciach infraštruktúra, čo sa týka štadiónov, ihrísk a podobne, tak je tu možno na výber i lepší klub. Nepodarilo sa nám to vyriešiť tak, aby sme Lokomotívu posunuli vyššie. Chlapsky priznávam, že to v súčasnosti neviem riešiť.“

Končíte uprostred sezóny, nebolo by lepšie dohrať súťaž?
„K tomuto nepopulárnemu kroku som prístupil preto, lebo viem, že do konca ročníka by sa mi záväzky nakopili a bolo by to ešte horšie. Nechcem klamať hráčov ani trénerov. Každého sa to nejako dotýka, peniaze do klubu momentálne neprúdia. Samotné pokračovanie A-mužstva je problém, pretože to musí byť financované aj z iných privátnych zdrojov. V súčasnosti nemám priestor na to, aby som to vedel prekryť, prefinancovať a dohrať súťaž. Hovorím to otvorene a vôbec sa za to nehanbím.“

V klube pôsobíte už trinásty rok, toto rozhodnutie sa tak muselo rodiť veľmi ťažko…
„Akcionársky som do klubu vstúpil v roku 2005. Vtedy nás bolo viac, stále však niekto ubudol. Zostal som sám ako stopercentný akcionár a zároveň ako predseda predstavenstva. V tejto pozícii som už piaty rok. Neľutujem čas, ktorý som strávil vo futbalovom prostredí. Myslím si, že mi to dalo veľa do života, ale človek si musí priznať, akou perinou sa môže prikrývať. Všetko je naviazané na peniaze, a keď tie chýbajú, tak sa nedá pracovať ďalej. Za tých trinásť rokov som spoznal veľa dobrých ľudí, s viacerými sme spolupracovali, klubu pomohli. Šport je taká malá politika, vždy sa nájdu dobrí ľudia i tí menej dobrí. Ja sa však vždy pozerám na to pozitívne. Som rád, že som v takom prostredí pôsobil. Nič neľutujem.“

S Lokomotívou dlhé roky pôsobíte mimo mesta, nemrzí vás fakt, že ste si nevychutnali zápas na novom modernom štadióne v Košiciach?
„Začínali sme na štadióne na Bardejovskej ulici. Žiaľ, nepodarilo sa nám vtedy ten areál odkúpiť, niekto nás predbehol. Bol by to veľmi pekný stánok v meste, návštevnosť by tam bola určite vyššia než v perifériách, v ktorých sme pôsobili. Mali sme tiež víziu postaviť štadión pre tritisíc ľudí v Krásnej, kde sme mali veľký pozemok. Dokonca sme mali zahraničného investora, ktorý však kvôli realitnej kríze od projektu odskočil a napokon sa ho nepodarilo naplniť. Hrali sme v Nižnej Myšli, Krásnej, vo Vyšnom Opátskom. Následne sa naskytla možnosť odkúpiť športový areál v Družstevnej pri Hornáde, kde Lokomotíva pôsobí dodnes. Konečne sme si vytvorili domáce zázemie, s dobrou dostupnosťou len deväť kilometrov od mesta. Samozrejme, bol to môj veľký sen, zahrať si s Loky na novom štadióne v meste, kde klub určite patrí. Bohužiaľ, nenaplnilo sa to.“ 

Ako bude vyzerať váš život bez futbalu?
„Život musí pokračovať ďalej. Mám viacero aktivít, mám sa čomu venovať. Mládež Lokomotívy bude stále pokračovať, takže úplne sa z futbalového prostredia nevytratím. Budú sa odo mňa očakávať nejaké riešenia, budem sa snažiť byť nápomocný. 

Na záver by som sa rád poďakoval športovému riaditeľovi Róbertovi Janovi st., ktorý odviedol obrovský kus práce a musím povedať, že ju odviedol bez nároku na honorár, ako dobrovoľnú činnosť. Za to mu patrí veľké ďakujem. Ďakujem tiež trénerskej dvojici Andrejko – Benkovský. Mnohí možno nevidia, aká práca sa tu odvádza, ale myslím si, že to malo budúcnosť. Bohužiaľ, dopadlo to tak, ako dopadlo. Rád by som tiež poďakoval nášmu fanklubu za obrovskú podporu.“