Meno Ľalík opäť na scéne

korzar

zdroj: korzar.sk, autor: Peter Cingeľ

 

 

 

 

 

 

 

 

utbaloví fanúšikovia staršej a strednej generácie si istotne spomenú na meno Ľalík. Nevysoký stredopoliar patril k typom futbalistov, ktorých majú priaznivci radi. Vynikal technickými danosťami a hernou kreativitou.

BARDEJOV. Marián Ľalík obliekal bardejovský dres v rokoch 1994 – 1996 a potom aj v 1997- 98. Podieľal sa na postupe vtedajšieho BSC JAS do najvyššej súťaže, aj na jeho účinkovaní v nej.

S Interom Bratislava, kam z Bardejova odišiel s trénerom Bubenkom, získal dvakrát majstrovský titul. Na Slovensku hrával aj v Dukle Banská Bystrica a 1. FC Košice.

V zahraničí začínal v Sparte Praha, neskôr pôsobil v Turecku a na Cypre. Úspešnú kariéru zavŕšil v Grécku.
Po jej skončení sa vrátil do Kobýľ pri Bardejove, kde v súčasnosti žije s rodinou.

Určitý čas robil asistenta trénera v Partizáne, potom sa však začal venovať civilnému povolaniu. Na jeho technické finesy spomínajú futbaloví priaznivci v Bardejove dodnes.

Jeseň strávil na hosťovaní 
v Trebišove

Zdá sa, že ani v prípade Ľalíkovcov nepadá jablko ďaleko od stromu, a tak sa v otcových šľapajách vydal jeho syn Róbert (ročník nar. 1996).

Ten začínal ako sedemročný vo futbalovej prípravke a pokračoval v žiackom drese Partizána. Ako dorastenec sa pobral do Ružomberka.

V lete minulého roku sa vrátil do materského klubu. Absolvoval v ňom letnú prípravu, aby jeseň potom, spolu s ďalšími odchovancami Partizána, strávil na hosťovaní v Trebišove.

„Som rád, že som sa vrátil k starým známym do Bardejova. V Trebišove som hrával pravidelne. Dalo mi to veľa. Tréner odo mňa chcel hlavne ofenzívu a maximálne nasadenie. Som rád, že som tam bol, pretože doma som v tom čase veľké šance hrávať nevidel. V Trebišove bola výborná partia. Boli tam aj Dominik Lukáč z Tatrana Prešov a Paťo Kostár, s ktorými sa poznáme už od prípravky. Výsledky neboli ktovieaké, ale som rád, že som dostal takúto možnosť na rozohranie,“ hovorí Róbert Ľalík.

Porovnanie s otcom 
nemá v obľube

V januári sa opäť zaradil do prípravy Partizána s odhodlaním vybojovať si miesto v A-mužstve.

„Teším sa na zimnú prípravu. Je to drina, ale verím, že ju všetci dobre zvládneme. Prioritou je teraz pre mňa škola, aj preto som sa vrátil. Tento rok maturujem na Obchodnej akadémii. V prípravných zápasoch sa budem snažiť hrať čo najlepšie. Uvidíme, ako to zhodnotia tréneri. Rád by som v Bardejove zostal a pomohol mužstvu k dosiahnutiu umiestnenia v prvej šestke a ďalšiemu úspešnému účinkovaniu v súťaži,“ pomenúva svoje najbližšie ciele.

Fanúšikovia Partizána, spoluhráči či tréneri občas Roba porovnávajú s jeho úspešným otcom.

„Tieto porovnávanie nemám veľmi rád. Otec bol iný typ futbalistu ako som ja. Ale ktorý syn by nechcel byť lepší ako otec. Urobím všetko preto aby som bol aspoň taký dobrý ako on. Otec ma podporuje a želá si, aby som ho po futbalovej stránke nasledoval.“

Futbalový sen už má

Plány Ľalíka juniora do budúcnosti nie sú vôbec skromné. Najskôr je potrebné zvládnuť maturitu, no potom by sa rád pozrel do veľkého futbalového sveta.

Ten už zažil ako malý chlapec, keď s rodičmi roky žil v zahraničí. „Otec sa vrátil do Bardejova, aby klubu pomohol k postupe do najvyššej súťaže, a to isté by som rád dosiahol aj ja. Moje futbalové vzory sú Neymar a Messi. To sú geniálni hráči. Videl som v Barcelone osemfinále Ligy majstrov a takúto atmosféru by som rád raz zažil na vlastnej koži. Nielen ako divák, ale aj ako hráč.“ pomenúva svoje sny mladý futbalista.