Zápotokovci patria medzi opory

korzar

zdroj: www.korzar.sk, autor: Peter Cingeľ

 

 

 

 

 

Nestáva sa často, aby v najvyššej futbalovej súťaži nastupovali v jednom mužstve traja bratia. Bardejovským odchovancom Lukášovi, Tomášovi a Jánovi Zápotokovcom sa v čase najväčšieho rozmachu futbalu v Dubnici takéto niečo podarilo.

BARDEJOV. Všetci traja začínali s futbalom v Bardejove a prešli žiackymi kategóriami. O talentovaných futbalistov, podávajúcich výborné výkony, bol záujem aj vo väčších a bohatších  kluboch a tak  Zápotokovci z Bardejova postupne odchádzali.

Ako prvý  si to  najstarší Lukáš (roč. 1985) namieril do Slovana Bratislava. O rok neskôr odišiel aj Tomáš (1987) do Dubnice a o dva roky ho do toho istého klubu nasledoval aj najmladší Ján (1988).

Bratia v Dubnici, návrat do Bardejova

Lukášova anabáza v Slovane trvala dva roky. Po jej skončení   sa vybral tam, kde hrávali jeho bratia –  do Dubnice. S menami Lukáša, Jána a Tomáša Zápotokovcov sú spojené najlepšie roky dubnického futbalu.

Všetci traja sa postupne prepracovali do A-mužstva a na ligovej zápasovej súpiske sa toto priezvisko často opakovalo  trikrát.

V roku 2006 sa cesty bratov opäť rozišli. Lukáš odišiel do Šale  a následne do Dunajskej Stredy. Talentovaný Ján uviazol v roku 2009 v hľadáčiku poľského veľkoklubu Lech Poznaň a na tri roky  sa sťahoval  do krajiny našich severných susedov.

Éra Zápotokovcov v Dubnici sa s klesajúcou úrovňou futbalu v tomto meste pomaličky končila. V roku 2010 sa opäť stretli Lukáš a Tomáš, tentokrát v drese Karvinej. V roku 2011 si to obaja namierili do materského Partizána Bardejov.

V roku 2013 sa opäť všetci traja stretli v drese Partizána, keď do Bardejova prišiel z Poľska aj najmladší z bratov Ján. Absolvovali spolu však len prípravu. Tomáš sa následne vybral do Svidníka a v súčasnosti pôsobí v Hrabovčíku.

Medzi oporami tímu

Lukáš a Ján sa od svojho návratu do klubu, kde získavali základy futbalovej abecedy, stali stabilnými hráčmi základnej zostavy a na úspechoch Partizána majú podstaný podiel.

Ján je lídrom mužstva, po jeseni najlepším strelcom s 8 gólmi. Je tvorcom hry a jeho technické „fintičky“  a presné prihrávky sú pre mužstvo nenahraditeľné.

Postrachom pre druholigových brankárov je jeho streľba z väčších vzdialeností, väčšinu  gólov dosiahol práve takto.

Lukáš je vzácny hráč, na ihrisku odvedie obrovskú robotu, diváci ho často nevnímajú  tak ako jeho mladšieho brata, ale tréneri  i odborníci vedia, že bez takýchto obetavých a pracovitých  futbalistov sa nemôže zaobísť ani jedno mužstvo.